“Ita labele depende osan mina rai, maibe ita esforsu an hamutuk ho produtor café hodi hasae kualidade no kuantidade café, hodi bele ajuda estadu hasa’e reseita, hodi ajuda povu Timor”.

Estanislau da Silva

Hadia Kualidade no Hasa’e Produsaun Café, Bele Hasa’e Rendimentu Ekonomia Agricultor

Estrela inativaEstrela inativaEstrela inativaEstrela inativaEstrela inativa
 

Dili-Ministeriu Agricultura e Pescas, realiza konferensia internasional café 2016. Konferensia internasional ne’e realiza, baseia ba planu annual tinan 2016, hosi Ministeriu Agricultura e Pescas no bazea mos ba despacho Ministru Agricultura e Pesacas no Ministru Koordenador ba Asuntu Ekonomiku, Estanislau Aleixo da Silva, no.731/GM-MAP/IX/2016.

Tema ba konferensia tinan ida ne’e mak, “Importansia de café Dezenvolvimentu da Ekonomia Sustentavel”.

Iha loron abertura, Ministru Estanislau da Silva, halo nian intervensaun ba partisipantes tomak hateten katak, café Timor importante tebes ba rai ida ne’e, presija toma atensaun atu nune’e bele hasae kualidade no kuantidade, hodi nune’e bele compete iha merkadu internasional.

“Mai ita promove café Timor ho nian sabour ne’ebe diak no kualidade diak. Ita hatene katak café ho nian produtu ne’ebe diak, bele hasa’e numeru exportasaun ne’ebe boot, no ida ne’e atu ajuda hodi labele depende ba fundu petroliferu”. Tenik Estanislau Da Silva.

Ministru Estanislau hatutan liutan katak, alende halo produsaun café, iha pnatasaun industrias nian area, mos nudar produtor ba kami, baunila, kravinhu, nú no kakao. Ministru Estanislau hateten katak, mayoria familia iha teritoriu tomak, moris hanesan agricultor, ho nune’e produsaun café bele ajuda familia hirak ne’e.

“Ita nia café ne’e organiku ho presu ne’ebe diak iha merkadu internasional, maibe nian kuantidade mak la boot. Iha pontensialidade aumenta kualidade no produsaaun. Ita nian café oras ne’e dadauk produsuan tun maka’as, tanba ita nian café mos tuan barak, entaun presija halo rehabilitasaun café. presija halo rehabilitasaun, tenke poda atu nune’e bele hasae produsaun no kuantidade café iha future. MECAE no MAP servisu hamutuk hodi hadia no aprezenta kona ba produsaun café iha area hasa’e produsaun no ekonomia, atu nune’e bele hasae rendimentu ne’ebe diak liu ba familia”. Esplika Estanislau da Silva

Liu hosi Ministru Estanislau da Silva nian intervensaun, husu ba partisipantes tomak ne’ebe partisia iha konferensia ida ne’e atu hatudu sira nian vontade hodi servisu, laos depende deit ba governu. Tenke iha komitmentu hosi produtor sira, governu agora iha politika nasional ba iha sector agricultura nian, maibe presija kolaborasaun ho produtor café sira, hodi bele halo servisu ida nee’e.

Prezidente Komisaun Organizador CIC, Marcus dos Santos Soares, esplika ba iha konferensia CIC katak, objetivu hosi konferensia ida ne’e, atu fahe informasaun no obtem esperiensia hosi agensia nasioanl, internasional no nasaun mais dezenvolvidu seluk iha area industrializasaun café. Ho nune’e bele dezenvolve politika ida hodi hakbiit café kultores no reforsa industria café ne’ebe kompetetivu sustentavel, hodi hametin seitor privadu nina involvimentu ne’ebe sai hanesan kliente no fornesedor mekradu ba cafekultores.

Marcus dos Santos Soares, reforsa tan katak realizasaun CIC 2016, hakarak hatudu rezultadu ne’ebe governu Timor-Leste, liu hosi MAP hakarak atinji maka entidades hotu ne’ebe hala’o atividades café cula nian, peritus,, akademiku, cafecultores, emprezarius, ONGs no agensia no governu Timor-Leste iha politika no komitementu ne’’ebe hanesan atu dezenvolve seitor café nudar baze importante ba dezenvolvimentu ekonomia sustentavel iha Timor-Leste.

Orsamentu ne’ebe utiliza CIC, mai hosi orsamentu jeral do estadu MAP ho montante US$ 125.000.00 Partisipantes ne’ebe mak partisipa iha CIC hamutuk 350, inklui nain 90 agricultor ne’eba mai hosi municipio Ermera, Liquisa, Ainaro, Manufahi, Aileu no Manatuto. Iha konferensia ida ne’e, orador hosi Indonesia hodi halo aprezentasaun kona ba situasaun produsaun café iha Indonesia.

Conferensia internasional sei hala’o hosi loron 1-2 Dezembru 2016, iha Centro Convensaun Dili.

Search

Login